pondelok, 09 december 2013 11:16

rozhovor: Aj ty budeš mojím služobníkom

Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Už viackrát bol na našich stretnutiach spoločenstva. Vždy priniesol nadšenie a radosť z Boha, povzbudenie do Jeho nasledovania - otec Janko Buc.

V dnešný deň jeho narodenín (9.12.) mu chceme popriať všetko dobré - teda veľa Božieho požehnania, ochranu Sedembolestnej Panny Márie a pomoc sv. Jána Mária Vianneya.

Otec Janko, zostávaš v našich modlitbách :-)

Zároveň ponúkame rozhovor zo 4. marca tohto roku s otcom Jankom z webu občianskeho združenia Žijeme v Teplici. Otec Janko je rodákom z Teplice.
(Od OZ sme dostali súhlas na zverejnenie.)


1. Kedy v tebe po prvý raz vznikla myšlienka na kňazstvo?

Na to si dobre spomínam. Bolo to pri prvej návšteve blahoslaveného Jána Pavla II. v Prahe a Bratislave. V katedrále sv. Víta v Prahe mal Sv. Otec stretnutie s kňazmi, rehoľníkmi a zasvätenými osobami. Malým zázrakom sme sa dostali s kamarátom dovnútra katedrály. Vstup bol len na lístky a my sme samozrejme žiadne nemali. Keď nás pre to policajti poslali preč, prišla za nami jedna pani a obidvom nám dala lístky. V chráme sme sa po niekoľkých zmenách miesta postavili ku koridoru. Nevedeli sme, že práve tadiaľ pôjde Sv. Otec. Keď prechádzal popri nás, podal nám ruku a jeho sekretár nám daroval ružence. Vtedy sa vo mne niečo hlboko zmenilo. Dnes viem, že sa ma Boh dotkol. Odišiel som do stredu katedrály, tam som si kľakol a plakal som. Vtedy som kdesi vo vnútri počul hlas, ktorý mi povedal: "Aj ty budeš mojím služobníkom." Ja som nevedel, čo na to povedať a tak som povedal: "Dobre".

Neskôr doma som si uvedomil, že byť služobníkom Boha znamená stať sa kňazom. A už som nič iné nehľadal. Je to už viac ako 15 rokov, čo som kňazom a nič iné by som nechcel. Som v kňazstve šťastný. Nie je to vždy jednoduché a ľahké, ale Boh je ten, ktorý dáva silu

2. Kde všade si pôsobil po skončení seminára?

Po vysviacke som vykonával civilnú vojenskú službu v Žakovciach ako prvý kaplán pri vdp. Mariánovi Kuffovi. Býval som v izbe s niekdajšími bezdomovcami a učil sa, čo znamená byť služobníkom Boha. Bola to pre mňa škola života, viery a služby. Po necelých troch rokoch som bol preložený do Spišského Podhradia, kde som bol chvíľu kaplánom vo farnosti Spišská Kapitula, a zároveň som sa stal riaditeľom Charitného domu sv. Jána Boska, ktorý bol určený pre starších kňazov na dôchodku(neskôr sa stal domovom aj pre starších ľudí z radov laikov). Po necelých dvoch rokoch ma otec biskup poveril starostlivosťou o mládež v Spišskej diecéze a mojím ďalším pôsobiskom sa stal Važec. Tam sme zrekonštruovali starú školu na Diecézne centrum mládeže a začali sme organizovať rôzne aktivity a podujatia pre mladých ľudí. Postupne sme v diecéze vybudovali Rómske duchovno-spoločenské stredisko v Krížovej Vsi a Oravské centrum mládeže na Orave v Ústi pri Trstenej. Otvorili sme Diecéznu animátorskú školu, Školu duchovného sprevádzania a Lídersku školu. 1. 6. 2011 som sa stal riaditeľom Televízie LUX. A to je zatiaľ moje posledné miesto v kňazskej službe.

3. Ktoré z týchto pôsobísk ti najviac prirástlo k srdcu a prečo?

Každé miesto malo svoje čaro a krásu. Silný základ som dostal v Žakovciach. Mám rád túto dedinku a aj všetko čo sa tam robí. Kapitula bola miestom, kde som sa učil pracovať so staršími, a zároveň to bol čas začiatkov práce s mladými. Važec je miesto, kde som pustil hlbšie korene. Pôsobil som tam najdlhšie, a práca s mládežou bola pre mňa veľkou skúsenosťou. Myslím, že asi Važec je miesto, ktoré mi najviac prirástlo k srdcu a stále sa tam cítim ako doma.

4. Momentálne si riaditeľom Televízie LUX. Aké zmeny v tvojom živote táto práca priniesla?

Veľké. Určite som nečakal, že to bude až také náročné. Musel som sa a musím sa stále veľa učiť. Vyštudoval som síce pastorálnu teológiu so zameraním na média, ale v praxi je všetko iné. Presťahoval som sa spod Tatier do Bratislavy, kde som sa, na moje prekvapenie, rýchlo aklimatizoval a dnes môžem povedať, že mám toto mesto rád. V TV LUX je stále veľmi veľa rôznych oblastí, v ktorých musíme hľadať riešenia - ako vysielať či zlepšovať program, a zároveň musíme zabezpečiť, aby sme na to všetko mali finančné krytie. Stále je to pre mňa obrovská výzva. Uvedomujem si v tom všetkom svoju slabosť a malosť Posunulo ma to ešte viac k Bohu. Verím, že Jeho sila sa prejavuje v slabých ľuďoch. Zažívam to neustále. Boh ma stále viac prekvapuje a teší ma, že je tak blízko a miluje nás ľudí obrovskou, bezhraničnou láskou.

5. Je niečo, čoho si sa musel pre túto funkciu vzdať?

Zmenilo mi to život. Ale myslím, že život kňaza je o tom. Chcem byť tam, kde ma Pán Boh chce mať. Nateraz je to moje miesto a moja misia. Určite som zredukoval aktivity, aj keď nie úplne. Stále vnímam Božie povolanie aj k tomu, aby som bol jeho nástrojom v hlásaní evanjelia. Veľa cestujem na rôzne miesta a prednášam. Je to niečo, čo ma napĺňa a vnímam, že Pán Boh ma k tomu pozýva.

6. Čo by si chcel odkázať svojim rodákom?

Stále som Tepličan a som na to hrdý. Naša dedina je nádherným kúskom Slovenska, najkrajšej krajiny akú som videl. Keď sa ma ľudia pýtajú odkiaľ som, tak odpovedám: "Z najkrajšej dediny pod Tatrami." A naozaj si to myslím.

Prajem všetkým rodákom, aby žili stále v láske, pokoji a radosti. Ak sa k nádhernému miestu pridá aj to, že ľudia sú k sebe ohľaduplní, žičliví, priateľskí, tak to znásobí príťažlivosť a nádheru života. Nech je Spišská Teplica miestom, kde Pán Boh bude dávať svoje požehnanie pre každú rodinu, pre každého človeka. Verím, že v Bohu a Jeho pláne má každý človek svoje nezastupiteľné miesto.

Anna Schaleková

Čítať 4181 krát