Vytlačiť túto stránku
nedeľa, 25 apríl 2010 02:21

Oči Kňaza

Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Už mnoho ráz som pristupoval k sviatosti Eucharistie na omši. Každý to poznáte, ako sa pomalým krokom s bázňou i radosťou blížite ku kňazovi, ktorý vám podáva Hostiu, zosobnenie Kristovho tela a krvi.

Vy ho s úctou prijímate a On, Pán je vašou posilou, životom duše i milosťou. No vždy robím aj niečo iné keď pristupujem k Eucharistii, možno to bude znieť čudne ale tesne predtým ako požijem Telo Kristovo sa vždy pozriem kňazovi uprene a hlboko do očí. Možno si ten kňaz aj myslí, čo ten na mňa tak zazerá, oči vyplešťuje. No vždy ma fascinovalo, čo sa zračí v očiach kňaza, keď mi podáva stelesneného Boha a Pána všetkého. Ako vyzerajú jeho oči, či je na nich vidieť tú výnimočnú chvíľu čo sa práve deje. Či si uvedomuje v plnom rozsahu túto chvíľu. No On to vie veľmi dobre. Oči kňaza naberú nečakaný krásny, slávnostný lesk. Taký, ako sa leskne len čistá duša stojac pred Pánom. Taká, čo žiari kryštálovou čistotou naplnenou láskou Boha. Oči kňaza obsahujú i radosť, radosť mať v ruke Pána a môcť ho ponúknuť blížnemu. Radosť z toho, ako sa človek mení pod dobrovoľnou nadvládou Boha. Radosť, akú má duša nehodná keď prekračuje prah neba a kráča ku trónu podstaty Lásky a Života. Oči kňaza majú taktiež veľkú dávku bázne, nie strachu, ale bázne - s vedomím, že sám Stvoriteľ sa mu zveril pod spôsobom Chleba aby ju on mohol šíriť a dávať Kristovu Spásu svojim bratom a sestrám. Bázeň takú, akú má duša, čo stojí pred Sudcom, duša nie hriešna ale predsa ohromená a plná bázne z nesmiernej Svätosti a Velebnosti Boha. Oči kňaza sú taktiež plné šťastia, priam pretekajú a kvitnú šťastím. Šťastím, že si ho vyvolil Pán aby ho ponúkal veriacim a blížnym, hladným a smädným po Bohu. Šťastím, aké cíti hriešna duša, ktorá i napriek svojim ťažkým hriechom nie je zatratená ale zachránená Pánovou obetou a milosťou. Oči kňaza sa taktiež zračia neskonalou úctou, úctou akú môžu dosiahnuť skutočne len Boží ľudia, verní a milujúci. Áno. Oči kňaza sú plné úcty, ktorá sa rozlieva a darúva veriacim. Úctou, ktorá nevidí len obyčajnú oblátku - hostiu, ale živého Boha, tvorcu univerza a darcu života. A nakoniec oči kňaza vyžarujú a sú plné Slova, no nie obyčajného. No Slova „ Logos“, Slova, ktoré bolo na počiatku a to slovo bolo Boh. Áno, presne tak, oči kňaza sú plné Boha, zračí sa v nich taká božskosť, ktorá môže vyvierať len zo srdca, pevnej viery a lásky. Božskosť večná, božskosť darujúca a obetujúca, ale i božskosť prísna, hrozivá a spravodlivá. Tak takéto sú oči kňaza, presne takéto. Tak ich vidím vždy, keď do nich uprene hľadím a nemôžem od nich zrak odtrhnúť. Ó, áno, oni vedia, vedia presne čo držia v rukách so slávou, šťastím, úctou, bázňou, láskou a veľkou dávkou božskosti, ktorú ponúkajú a dávajú Vám všetkým. Nám, čo túžime a potrebujeme život večný. Pane daj, nech oči kňaza nikdy nevyhasnú, nech sú aj naďalej odrazom neba a lásky.!! Chráň Pane a oživuj tie verné a láskavé oči svojich milovaných kňazov !!!!

Marek Sopko

Ďalšie informácie

Čítať 6665 krát

Súvisiace položky (podľe značky)