sobota, 14 júl 2012 22:18

o. Jaroslav Máčovský: Môj duchovný otec

Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Minulý rok, 27.júla, si Pán povolal k sebe domov nášho drahého o. biskupa Rudolfa Baláža. Mnohí kňazi si radi a s láskou spomínajú na svojho milovaného pastiera. Jedným z nich je aj o. Jaroslav Máčovský. Jeho svedectvo, ktoré vám prinášame, bolo napísané tretí deň po úmrtí o. biskupa.

Pane Ježišu, ďakujem Ti za môjho duchovného otca biskupa Rudolfa Baláža. Jeho pozemský život vždy zostane v mojej pamäti. Obdivoval som ho, miloval som  ho, poslúchal som ho a bol som vychovávaný ku kňazstvu pod Jeho vedením. Moje srdce naplnil smútok, lebo z pozemskej púte odišiel človek, ktorý svojím presvedčivým životom bol mojím otcom, dobrodincom a skutočným priateľom Ježiša Krista. Mojím mottom je: „Ak sa už neuvidíme na púti, uvidíme sa doma.“ Slová Evanjelia, Slová Ježiša Krista mňa putujúceho tu na zemi ubezpečujú a dodávajú mi istotu, že život smrťou nekončí, ale sa mení. Živá viera je dar viditeľný v živote človeka. Viera bez skutkov je mŕtva. Tak ako som sa tešil na každé stretnutie s otcom biskupom Rudolfom tu na zemi, tak mám v sebe živú nádej, že sa uvidíme v nebeskej domovine. Môj otec už dobrý boj dobojoval, beh o večný život dokončil a vieru si zachoval. Ja pokiaľ dýcham, hýbem sa  a som tu na zemi, chcem a budem robiť podobne, ako som to videl na zemi robiť môjho duchovného otca.

Otca biskupa Rudolfa som spoznával od roku 1998. V apríli – máji toho istého roku sme sa prvýkrát stretli na biskupskom úrade v Banskej Bystrici a poprosil som ho o prijatie do jeho seminára. Svedkom tejto udalosti bol aj vtedajší farár z Dolného Ohaja, z môjho rodiska. Otec biskup súhlasil a od 20. 9. 1998 som začal študovať teológiu v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne, asi 15km od  Banskej Bystrice. Všímal som si otca biskupa, vždy som sa tešil, keď prišiel do seminára a videl som v ňom apoštola Petra, alebo skrátka jedného z apoštolov. Jeho slová, jeho život, pozdrav a žehnanie prinášalo do môjho života stále viac svetla a pokoja. Môj život nachádzal plné užívanie si Pravdy a duchovnej radosti zo získavaných darov, ktoré bez predchádzajúcich nejakých zásluh začali pôsobiť v mojom živote. To je prejav Božej milosti. Veľká bázeň zaplavila moje srdce, keď otec biskup prejavil záujem sa so mnou v seminári osobne porozprávať. On to totiž robieval vždy, keď prišiel do seminára. Povedal v oznamoch na záver sv. omše, že s ktorými bohoslovcami sa chce hneď po sv. omši osobne stretnúť. To je prejav skutočného otca a my bohoslovci sme mali z toho radosť. Veď kto by sa netešil rozprávať sa alebo sedieť za stolom s otcom biskupom a počúvať čo hovorí. Kornélius zatúžil, aby do jeho domu prišiel apoštol Peter a povedal celej jeho rodine Božie Slovo.

Nie je to tak dávno ako som prijal kňazskú vysviacku, pred siedmimi rokmi. Otec biskup Rudolf, náš svätiteľ, bolo nás vtedy deväť diakonov, nás už vtedy dobre poznal a vložil do nás stálu dôveru v Ježišovu lásku a uistil nás, že Ježiš nás v kňazskej službe bude denne posilňovať vo vernosti a láske k Bohu a blížnemu. Bezo mňa nemôžete nič urobiť.

Ďakujem Ti Ježišu spolu s ďalšími veriacimi aj s neveriacimi Slovákmi  za otca biskupa Rudolfa. On, ako aj my vieme, že tu na zemi nemáme trvalé miesto, že sme tu len do času. Máme iný domov a kto by sa domov netešil. Všade dobre, doma najlepšie. A to je pravda, ako aj to, že keď sme niekde odcestovaný a príde čas vrátiť sa domov tak sa zvykneme ponáhľať. Mojou takou túžbou je Pane Ježišu, keď ma budeš volať domov, tiež sa chcem ponáhľať. Ale nie moja vôľa, ale Tvoja nech sa naplní do posledného Amen v mojom pozemskom putovaní. Nič nežiadam, len prosím a ďakujem. Som šťastný, že som napísal krátke svedectvo o otcovi biskupovi Rudolfovi Balážovi v súvislosti so mnou. Nikdy na neho nezabudnem. Pane Ježišu, na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie a všetkých anjelov a svätých prijmi jeho dušu do nebeskej slávy, kde bude odpočívať v pokoji a čakať na deň vzkriesenia. Amen.

Čítať 4781 krát